15.01.2021

Holé Brehy

Ďalším krásnym kútom našej lokality sú Holé Brehy. Nachádzajú sa v pohorí Považský Inovec, podcelok Nízky Inovec, 2,5 km juhozápadne od obce Podhradie. V roku 1976 bola táto lokalita vyhlásená za chránenú oblasť so 4. A 5. stupňom ochrany. Dôvodom tejto ochrany je zriedka sa vyskytujúci Poniklec obyčajný a iné, veľmi vzácne suchomilné a teplomilné rastliny. Táto oblasť je pre svoju vzácnu fóru využívaná na vedecko-výskumné ciele. Rastliny sa tu vyskytujú aj vďaka slnečným a holým brehom, ktoré ponúkajú dostatok tepla a svetla. Aby si les „nezobral“ tieto brehy a aby bol zachovaný tento vzácny biotop, sú tu starostlivo a veľmi opatrne odstraňujú náletové dreviny, čím sa zachováva aj naďalej slnečný a teplý ráz tejto lokality. Okrem výskytu vzácnej a ojedinelej fóry sú Holé Brehy miestom, kde už na hranici ochranného pásme vidno krásne výhľady na okolitú krajinu. Napríklad doliny na bývalú horáreň Janiš, na protiľahlý Čierny vrch, Bezovec, Panskú Javorinu ... . Prechádzku k tomu vzácnemu miestu môžete spojiť s nenáročnou túrou na Úhrad (popis trasy nájdete tiež na našej stránke www.novaduchonka.sk/novinka/140 , alebo do Dolina chaty, tiež k už vyššie spomenutým miestam, o ktorých sa čoskoro tiež dočítate na našej stránke.

19.12.2020

Šport |

Z Podhradia cez sedlo pod skalinami na Bezovec

Presunieme sa z Duchonky na Podhradie. Autom za niekoľko minút, nakoľko to je vedľajšia dedina. Parkujeme na veľkom parkovisku pri kostole a presúvame sa hore kopcom po modrej značke cez chatovú oblasť až na rázcestie pod Smutným ŕškom. Tu pokračujeme stále po modrej už k ďalšiemu nášmu cieľu "Sedlo pod skalinami". K sedlu sa dostaneme od Podhradia za zhruba hodinku chôdze. Sedlo sa nachádza na veľkej lúke z úžasným výhľadom. Oplatí sa urobiť si na tomto mieste prestávku a pokochať sa. Odtiaľto pokračujeme vľavo už hrebeňom Považškého Inovca, najskôr rozľahlými lúkami, neskôr sa dostaneme do lesa kde sú aj strmšie ale krásne pasáže "Skaliny". Tento chodník konči tesne pod vrcholom zjazdovky s názvom Bezovec. Buď si môžte urobiť malú zachádzku na vrchol, alebo pokračovať po zjazdovkách dole až do strediska, kde sa môžte občerstviť v niektorom z viacerých zariadeni. Od strediska vedie ďalej asfaltová cesta smerom na Novú Lehotu (známa zo seriálu Horná Dolná). Keď sa dostaneme na hlavnú cestu a odbočíme doľava, asi po 100 metroch pri farebnom kríži bude znova odbočka vľavo. Vydajme sa po nej a vyhneme sa dedine, ktorú budeme mať stále na dohľad z úbočia. Táto cesta nás dovedie až na salaš nad Lehotou a odtiaľ pokračujme stále po poľnej ceste až na koniec malej osady pod lesom. Odtiaľ je to už len malý kúsok a napojíme sa na lesnú cestu, ktorou sme ráno kráčali do Sedla pod skalinami. Po ďalších asi 15 minútach sme opäť na rázcestí pod Smutným vŕškom. Ak máme auto na Podhradí, čaká nás ešte cesta naspäť. Ak máme auto zaparkované priamo pod Smutným vŕškom, sme v cieli. Výbava : paličky, dobré topánky a desiata Prevýšenie : 350 m Dĺžka : 15 km Náročnosť : stredné ťažká Tip : Krásna túra aj v zime ak nie je moc snehu. Alternatívne sa tento okruh dá prejsť aj na bicykli a spojiť ho s údolím Železnica až na Duchonku.

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

15.12.2020

Existencia panských i sedliackych viníc v našom regióne siaha už do 16. storočia

Ďalšou zaujímavosťou a tiež tipom na cyklotúru je Pivnica Tesáre Víno Uhlár, kam sa môžete vybrať z Duchonky cez obec Závada, malebnou osadou Záhrady okolo Tesárskej vodnej nádrže do Tesár na námestie (alebo ako alternatíva autom z Prašíc cez Jacovce do Tesár), odkiaľ vás povedie značenie priamo do Vinárstva k Uhlárovcom, ktorí svoje vinárstvo založili v roku 1997. Vinohradnícka tradícia má bohatú históriu, datuje sa už od roku 1570, no bolo tu už skôr. Aj hlavným symbolom starého obecného znaku z 18. storočia bol hroznový strapec. V Tesároch boli tzv. pánske vinice i vinohrady jednotlivých gazdov. Na začiatku 19. storočia choroby zničili všetky vinohrady. Svoje vinice si postupne obnovilo iba panstvo. V roku 1838, kedy ho znovu založila grófka Erdodyová. Patril k tovarníckemu panstvu. To v roku 1868 kúpila rodina Stummerovcov, ktorá tu hospodárila až do roku 1945. Potom majetok prevzal Československý štát V súčasnosti sa 9 hektárový vinohrad, ktorý sa rozprestiera na východných svahoch Považského Inovca hrdí pestovaním a výrobou kvalitných akostných vín a akostných vín s prívlastkom. Každoročne sa zo starostlivo vyberaného hrozna tesárskych viníc vyrába i ľadové víno, ktoré je prírodne sladké so špecifickou chuťou podľa jednotlivých odrôd. Vo vinárstve si okrem vopred objednanej ochutnávky môžete vychutnať aj prechádzku vo vinici, ktorá ponúka v každom ročnom období inú atmosféru. Na jar je to strihanie, ktoré niektorí vinári označujú za najdôležitejšie. Vinohrad sa tým tvaruje do budúcej sezóny. Po rezaní nasleduje viazanie. Keď sa vinohrad zazelená, jar je tu už v plnej paráde. Vinič nasadzuje strapčeky, ktoré kvitnú a po odkvitnutí sa objavujú malé bobuľky hrozna. Až do zberu úrody sa robia zelené práce, vinohrad sa strieka proti chorobám. Koncom leta, asi v polovičke augusta začínajú vo vinici sviatky – vinobranie. Začína sa bielymi odrodami a končí sa na jeseň odrodami na červené vína. Obraté hrozno sa tu spracováva tradičnými postupmi v spojení s modernou technológiou. Biele vína zrejú v nerezových tankoch, červené zase v drevených sudoch, ktoré mu dodávajú charakteristický buket a vysokú kvalitu. Návšteva takto čarovného miesta vám zaručí príjemne strávený čas. Z výletu si odnesiete zážitky, ktoré si budete chcieť zopakovať a zažiť znova.

05.12.2020

Biely kríž

Keď vám po príjemnej túre, alebo cyklistike vytrávi a pôjdete na dobrého grilovaného pstruha na Kulháň, určite vašej pozornosti neuniknú tri pamätné duby. Po pár sto metroch od nich, smerom od Kulháňa na Duchonku zbadáte po pravej strane prícestný kamenný kríž. Miestnymi prezývaný ako „Biely kríž“. Jeho história siaha až do obdobia Rakúsko – Uhorskej monarchie. Z čias počas prvej svetovej vojny (nazývanej aj ako "Veľká vojna"), ktorú rozpútalo Rakúsko – Uhorsko napadnutím Srbska, ako odvetu za atentát na arcivojvodu a následníka habsburského trónu Františka Ferdinanda d´Este a jeho manželky. Kríž bol postavený 20. augusta 1915 na pamiatku 20- ročného vojaka Jánosa Kissa zo Zalaegersegu, mesta v západnej časti terajšieho Maďarska. Kamenným krížom si chceli naši predkovia uctiť pamiatku Jánosa Kissa, ktorý tu pravdepodobne zahynul, alebo bol vážne zranený (maďarský nápis na kamennom podstavci kríža je totiž ťažko čitateľný). Tichým zastavením si môžeme aj my uctiť nielen pamiatku mladého Jánossa, ale všetkých vojakov z vojnových čias rokov 1914 až 1915. Samotný kríž je rokmi dosť sadnutý v zemi a nevie sa, či jeho nápis nesiaha až pod úroveň zeme. Na kríži je napísané: ......................................................... Maďarsky: ÍSTEN DICSOSEGE RE. ES A HOBORU ELMEK KERE EMELTEK A SEBESSULT KATONAK 1914 – 1915 BEZZ .................................................... Preklad: Na Božiu slávu a pamiatku vojakom ranenym v rokoch 1914 – 1915

02.11.2020

Cyklistika |

MTB |

Dĺžka trate: 30 Km

Panská Javorina Myslíkovou cestou

Na Panskú Javorinu najrýchlejšou "Myslíkovou" cestou. Na Panskú Javorinu vedie niekoľko značených trás priamo z Duchonky. Tú najkrajšiu a najjednoduchšiu ale nenájdete nikde zaznačenú a pozná ju len málo ľudí. Štartujeme od novej recepcie kempu smerom k pomníku a následne k lesníckym bytovkám. Odtiaľ pokračujeme smer Kulhaň, kde sa aktuálne buduje expozícia starej úzkokolajovej železnice. Od tejto expozície pokračujeme ešte necelý kilometer po asfaltke a následne odbočíme vľavo na bielu násypovú cestu označenú ako "Swietelsky". Tu si treba dať pozor nakoľko tá sa asi po 500 metroch rozdvojuje a správna cesta je ta vľavo. Cesta s veľmi príjemným sklonom a povrchom nás asi za hodinu sviežej jazdy dovedie popod Myslíkov vrch až na Jamku. Od Jamky na Panskú Javorinu je to už po značenej trase. Táto preverí naše cyklistické schopnosti. Stúpanie je o niečo strmšie, ale stále zjazdné. Asi po 20 minutach sa dostaneme na lúku pod rozhľadňou Panská Javorina. Dovolím si tvrdiť, že výhľady z tejto rozhľadňe sú tie najkrajšie zo všetkých rozhľadní v pohorí Považškého Inovca. A tie jesenné dvojnásobne. Pokračujeme širokou zvážnicou smerujúcou na východ až po "Horná eržina lúky”, kde sa cesta stáča ostro vľavo. Pokračujeme ašte asi 2 km a následne sa pripojíme na starú asfaltku smerujúcu na Kulháň. Kto sa chce vyhnúť ľuďom a zjazdu po asfalte, môže si túto túru ešte o niečo predĺžiť odbočenim asi v polke kopca vľavo (viď GPX a mapu) a vychutnať si lesné cestičky s pekným zjazdom až do doliny, ktorá vedie k chate Mankovec. Odtiaľ je to už na skok na Kulhaň, kde si počas sezóny môžte dať legendárneho údeného pstruha alebo malinovku. Z Kulháňa pokračujeme po asfaltovej ceste cez prírodnú rezerváciu Čepušky naspäť na Duchonku. Celá túra je stredne náročná vyžadujúca si už istú dávku kondície. Celý okruh sa dá zvládnuť svižným tempom za 2,5 hod. Terén je dobre zjazdný v oboch smeroch a vhodný aj pre elektro bajk. Dĺžka - 30 km Prevýšenie - 780 m Čas - cca 3 hodiny

Zobraziť mapu Stiahnuť gpx

27.10.2020

Na čom jazdím?

Na čom jazdím? V lete som sa často stretával s otázkou, prečo nemám celoodpružený bajk, či mi to nie je nepohodlné a či by som nechcel raz radšej full. Moje začiatky v horskej cyklistike boli asi v 13-tich rokoch a vtedy celoodpružené bicykle neexistovali, dokonca aj vidlicu som mal pevnú. Neskôr, keď som už pôsobil v Alpách, môj prvý ozajstný horák bol hardtail na 26-kach. Vtedy som sa vyprofiloval cez 29" all mountain až po enduro 27,5" , ktoré už malo jednoprevodník. Takže pekných pár rokov som si zajazdil celoodpružený bicykel na tých najlepších trailoch v okolí Livigna a St. Moritzu. Po návrate domov som sa ocitol zrazu v úplne inej prírodnej scenérii, v hustých lesoch Považškého Inovca, kde ťažké traily alpského typu budeme hľadať len ťažko. Preto som sa po roku a pol pohupovania na relatívne tažkopádnom a pomalom bajku rozhodol pre zmenu. Rozhodnutie padlo na xc mašinu na 29 kolesách a s prevodmi 1/12. Nevedel som čo od takého bicykla očakávať, tak som si stanovil hornú hranicu 2000 euro a začal hľadať. Vždy mi istú dobu trvá, kým si všetko naštudujem na internete a potom už idem na istotu. Nie som typ človeka čo sa spoľahne iba na obchodníka. Po dlhšom hľadaní som natrafil v jednej predajni na značku MONDRAKER, konkrétne model CHRONO CARBON 29. Láska na prvý pohľad... Krásny hrbatý bicykel s natiahnutou geometriou a pekným dizajnom. Váha okolo 11 kg, to v tejto cenovej kategórií znie ako zázrak. Slovo dalo slovo, bajk som pretestoval a ani neviem ako, už bol v mojej garáži. Hneď prvá jazda môjho tréningového okruhu za Duchonkou bola fascinujúca. Bicykel je mrštný, tvrdý a každé jedno zošliapnutie sa okamžite mení na energiu a preto je neskutočne rýchly. Nakoľko v našom regióne je väčšina terénov XC charakteru tak hartail je tu ako doma. Nemám chuť sa zdržiavať pohupávaním na zadnom tlmiči a chcem si radšej vychutnať dlhšie okruhy. Ale poďme späť k modelu MONDRAKER CHRONO Carbon 29. S cenovkou pod 2000 euro som sa zmestil len do základnej výbavy, čo ale väčšine „normálnych jazdcov" bude stačiť. Podmienkou bol karbónový rám, ktorý zaručil tuhosť bicykla pri šľapaní a samozrejme bezkonkurenčnú váhu. Prevody 1/12 sú už dnes štandard a tento systém je prudko návykový. Tu bola použitá rada sram SX. Na presnosť tohto modelu si treba zvyknúť, ale potom mu už nie je čo vytknúť. Vidlica RockShox Judy plní svoje úlohy tak ako má. Výhodou je uzamykanie z riaditok, ktoré som pri endure nikdy nepotreboval, ale tu ho veľmi často využívam. Hlavne pri strmých výšľapoch po tvrdom povrchu. Perfektná vec. Moderné široké riaditka podtrhujú pretekársky potenciál, ktorý bicykel určite má. Na brzdy si bolo treba zvyknúť, nakoľko sú nižšej rady od značky Shimano. Po prechode zo 4 piestových Sramov to bol trochu šok, nakoľko reakcia je tu o dosť pomalšia. Svoju úlohu síce splnia, ale pri ťažších zjazdoch sú „na limite". Sériovo boli osadené plášte Maxis Ikon, ktoré sú veľmi rýchle ako celý bajk a na pevnom povrchu parádne. Blato im už moc nevyhovuje. Pri týchto plášťoch som prvýkrát vyskúšal bezdušový systém. Nielen že som ušetril ďalších pár gramov, ale túto sezónu som nemal ani jeden defekt od tŕňov, ktoré boli v malinovom poraste v minulosti bežnou vecou. Samozrejme prvý mesiac to bol boj a večné dofukovanie kolies nemusí každého baviť. Po čase si plášte sadli a odvtedy nebol žiadny problém. Odporúčam si napriek tomu vždy zobrať sadu na lepenie bezdušákov a naštudovať si pred tým postup opravy, aby vás niečo neprekvapilo v horách, kde nie je signál. Rám je kapitola sama o sebe. Dizajnovo spracovaný na vysokej úrovni. Ľahký a natiahnutý. Moderná športová geometria doplnená esteticky veľmi dobre zvládnutým predstavcom a sedlovkou OnOff robí z tohto bicykla skvost aj pri nižšej výbave. Je zárukou zábavy a návykovosti. Pri tomto stroji sa neteším len na cieľ, ale aj na samotnú jazdu. A či mi chýba zadné tlmenie? Väčšinu času na bajku momentálne trávim mapovanim MTB trás v pohorí Považškého Inovca, kde dlhé výšľapy prevyšujú náročné zjazdy. Mám rád dynamickejšiu jazdu a pri prenášaní neprejazdných úsekov chcem mať v rukách ľahký bajk. Preto mi vyhovuje aktuálne hardtail. Do ďalšej sezóny chcem skúsiť niečo už s vyššou výbavou, aby som sa posunul zas o level vyššie, ale opäť to bude rám s pevnou stavbou. M.